História:
V minulosti bola neodmysliteľnou súčasťou mesta aj židovská komunita. Migrácia židovského obyvateľstva na Považie začala v druhej polovici 17.storočia, kedy židovskí príslušníci tvorili cca 1/4-inu trenčianskeho obyvateľstva. Pred 2.svetovou vojnou počet členov trenčianskej ŽNO dosahoval temer 2000 členov a obec patrila k najusporiadanejším cirkevným obciam na Slovensku. Pôvodnou materskou náboženskou obcou bol Uhorský Brod na Morave. Hádam i tomuto možno pripísať skutočnosť, že Trenčín, najmä koncom 19.storočia, do ktorého obdobia spadá vyvrcholenie rozvoja tejto obce, patril k pokrokovým obciam. Až do 30-tych rokov nášho storočia bola iba neologická náboženská obec, pri ktorej sa až potom utvorila počtom veľmi nepatrná židovská ortodoxná organizácia, ktorá mala i samostatnú modlitebňu umiestnenú v súkromnom dome. Neologická obec mala všetky inštitúcie, ktoré existujú v ŽNO. Popri krásnom kostole, ktorý tesne pred 1.svetovou vojnou dala obec postaviť v byzantsko-maurskom slohu, mala obec školu, starobinec, jatky, byty pre svojich zamestnancov i rituálny kúpeľ. Osobitnú zmienku si zasluhuje v dobrom stave udržiavaný cintorín s priľahlými miestnosťami. Duchovný život sa koncentroval okolo kostola a školy a v rôznych kultúrnych združeniach, ktoré existovali v rámci náboženskej obce. Významnú rolu hralo účinkovanie rabína B.Fischera a jeho nástupcu P. Kellera. Záslužnú činnosť vyvíjal aj pohrebný spolok Chevra Kadisha.
Počas 2.svetovej vojny bola väčšina židovskej pospolitosti v Trenčíne deportovaná. Okrem koncentračných táborov bola významná časť trenčianskej židovskej pospolitosti koncentrovaná v tábore v Novákoch. Silným úderom pre zbytok, ktorý vegetoval v strachu o holý život vo svojom rodnom meste, bola v roku 1943 náhla smrť rabína P.Kellera. V septembri 1944 pochytali pozostatok členov obce. Pár jedincom sa podarilo utiecť k partizánom. Kedysi slávna a veľká obec prestala existovať. I v prvých dňoch po oslobodení Trenčína, bol židovský obraz veľmi smutný. Vrátili sa nemnohí. Bolo ich tak málo, že len ozajstná vôľa mohla vyvolať úsilie, ktorému sa aspoň čiastočne podarilo obnoviť židovskú obec a renovovať kostol. Vznikol i SRP - spolok rasovo prenasledovaných, ktorý sa aktívne zaslúžil o obnovu kostola i židovského života v Trenčíne.
Po roku 1948 došlo k ďalšiemu odchodu členov židovskej komunity z Trenčína i z Československa. Vlna vysťahovalectva vtedy spôsobila zánik viacerých obnovených židovských obcí na Slovensku. V roku 1953 bola zoštátnená synagóga, neskôr i židovská škola a ďalšie nehnuteľnosti. Postupne židovská komunita v Trenčíne prestala byť oficiálne vedená ako ŽNO. K obnoveniu ŽNO Trenčín až v roku 2013, s pôsobnosťou pre Trenčiansky kraj.
Súčasnosť:
V roku 2018 jej bola oficiálne vrátená synagóga, škola a cintorín. Behom niekoľkých rokov sa obec početne i organizačne zaradila medzi štandardné ŽNO na Slovensku, upravuje židovský cintorín, snaží sa opraviť synagógu a bývalú židovskú školu, v ktorej sídli. Komunita sa stretáva najmä počas židovských sviatkov, členovia sa zúčastňujú prednášok rabína M.Kapustina, obec sa stará o svojich sociálne slabších členov a podobne.
